“Stvoriteľom” ošiaľu menom Hyperloop je inžinier, vynálezca, vizionár a úspešný podnikateľ, Elon Musk. Musk je zakladateľom spoločností PayPal (online platobný systém), SpaceX (komerčné lety do vesmíru) a CEO automobilky Tesla Motors (elektromobily). Taktiež má prsty v spoločnosti SolarCity či neziskovej organizácii OpenAI.
V rámci svojej spoločnosti SpaceX navrhol koncept hyper-rýchleho dopravného systému, dnes známeho ako Hyperloop. Tento koncept, ktorý nazval Hyperloop Alpha, bol jeho konkrétnou odpoveďou na schválenie projektu na prepojenie Los Angeles a San Francisca pomocou vysoko-rýchlostnej železničnej trate „California High-Speed Rail“. Projekt železnice bol pre Muska vyslovene sklamaním. Fascinoval ho najmä paradox, že štát, ktorý je domovom Silicon Valley, kde sídlia spoločnosti, ktoré sa zásadným spôsobom podieľajú na rozvoji ľudskej spoločnosti v rozličných oblastiach (Google, Apple a spoločnosti, ktoré pripravujú misiu na Mars a pod.), schválil technologicky zastaraný a drahý projekt. Z jeho zastaranosti pramení prepravná rýchlosť sústavy, ktorá dosahuje maximálnej rýchlosti len okolo 350 km/h.
Pre porovnanie najmodernejšie rýchlo-vlaky založené na technológii Maglev dosahujú maximálne rýchlosti na úrovni 600 km/h (napr. vlak SCmaglev). Rýchlosť kapsuly Hyperloop, by sa mala približovať rýchlosti zvuku, čo je cca 1225 km/h.
Čo sa týka nákladov na vybudovanie železničnej trate „California High-Speed Rail“, tie sa pohybujú na úrovni 68 miliárd dolárov (61 miliárd eur) a jej dokončenie sa odhaduje na roky 2025 až 2029. Elon Musk chváli víziu vnútroštátneho prepojenia dôležitých dopravných uzlov, avšak zároveň dodáva, že forma dopravy, ktorá to má zabezpečiť, musí byť „lepšia“ ako letecká a cestná, a to najlepšie vo všetkých týchto bodoch: bezpečnosť, rýchlosť, nižšia cena, odolnosť voči poveternostným podmienkam, trvalo udržateľný vlastný pohon, odolnosť voči zemetraseniu, ekologickosť a plynulosť cestovania.
Čím sa inšpiroval Elon Musk?
Pri koncipovaní vízie dopravného systému, ktorý by napĺňal spomínané body, sa Musk opieral aj o už existujúce práce a projekty. Vychádza z teoretickej a experimentálnej práce vynálezcu Roberta Goddarda, na ktorej Goddard pracoval začiatkom 20. storočia (prvý patent získal v r. 1904), ale aj zo „súčasnejších“ projektov Rand Corporation a ET3.
Zdroje: Robert Goddard (public domain), rand.org, et3.com
Viac o spomínaných projektoch:
Po ťahaniciach s patentovým úradom a pri svojej pracovnej vyťaženosti sa Elon Musk napokon rozhodol, že projekt Hyperloop zanechá. Našťastie všetky svoje myšlienky a poznatky sprístupnil verejnosti a formou open source umožnil pokračovanie na koncepte všetkým, ktorí majú záujem.
V súčasnosti na projekte samostatne pracujú 2 americké spoločnosti, ktoré zamýšľajú v horizonte niekoľkých rokov, pretaviť koncept do reálne fungujúceho komerčného systému. Jedná sa o spoločnosti Hyperloop Technologies a Hyperloop Transportation Technologies. Druhá menovaná je u nás známa tým, že zamýšľa svoj projekt realizovať v Bratislave.
Elon Musk ani SpaceX nie sú priamo napojení na žiadny z týchto komerčných projektov. Napriek tomu má Musk záujem pomôcť pri urýchlení vývoja funkčného prototypu. Preto zorganizoval súťaž SpaceX Hyperloop pod competition, ktorej cieľom je návrh kapsuly a súvisiacej infraštruktúry. Víťazi súťaže budú môcť svoje prototypy reálne testovať na skúšobnej dráhe SpaceX v Kalifornii, ktorá je v štádiu výstavby. Mala by byť dokončená v lete tohto roka.
Viac o súťaži SpaceX Hyperloop pod competition na nasledujúcom odkaze:
Zdroje: spacex.com, wikipedia.org